V našej MŠ máme tri triedy, v ktorých sú deti zadelené podľa veku.

Trieda slimáčikov : 2-3 ročné deti

To sú naše malé zlatíčka. Zatiaľ sú pomalé a ustráchané, ale časom sa to zmení a vyrastú z nich  zvedavé a uspievané štebotky

Slimáčik má jeden dom,

poriadok má stále v ňom.

Upratuje každý deň,

bol som uňho, preto viem.

Trieda lienok : 3-4 ročné deti

Zvedavé, majú veľa otázkok, na ktoré chcú poznať odpovede. S vedomosťami im pribúdajú aj bodky

Ukryla sa lienka v kríčku,

v bodkovanom mokrom tričku.

Chvíľočku si pospala,

o slniečku snívala.

Trieda mravčekov : 5 – 6 ročné deti

Zvedaví, usilovní, učenliví, všetko chcú poznať, aby išli do školy šikovní

Ja som mravček pracovitý,

sama práca, samý zhon.

Postavil som pekný domček, teraz šťastne bývam v ňom!

Po prvý raz do materskej školy

Pre tých z vás, ktorí v septembri povedú svoje dieťatko po prvý raz do materskej školy ponúkame niekoľko tipov, ako ho na túto významnú udalosť v jeho živote pripraviť.

To, že dieťa začne chodiť do materskej školy je akýmsi prvým stupienkom do spoločnosti. Najmä pre deti, ktoré nemajú starších súrodencov, ani sa veľmi nestretávajú s inými deťmi. Po nástupe do kolektívu sa môžu objaviť problémy, ako na strane dieťaťa, tak aj rodičov.

Zmeny

Niektoré deti si v novom prostredí zvyknú ľahko, tešia sa a ráno v šatni vám ani nestihnú dať pusu a už utekajú za hračkami, kamarátmi … Iné sa síce tešia, ale po prvých dňoch, keď zistia, že je to „navždy“, môžu začať MŠ odmietať a na prispôsobenie sa novej situácii potrebujú viac času.

Materská škola znamená pre dieťa častokrát niečo úplne iné, než pozná z rodiny: iný režim dňa, mnoho ďalších detí, s ktorými sa treba podeliť o hračky, akceptovanie cudzej osoby – pani učiteľky – ako aj osoby kľúčovej. Požiadavky nie sú hneď vyslyšané, niekedy nie sú splnené vôbec.

Čo môžete ako rodičia urobiť doma?

Skúšajte odlúčenie

Vaše dieťa by sa v tomto čase malo vedieť istý čas zaobísť bez matky a otca. Ak ho v rámci prípravy na škôlky na istý čas zveríte babičke, kamarátke, susede, umožňujete mu získať vedomie, že ho neopúšťate navždy, ale že sa vždy vrátite.

Odlúčenie však môže byť náročné aj pre vás samotných, zvyčajne je to ťažšie pre mamu, ktorá bola s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke. Tiež potrebujete mať dôveru, že všetko dobre dopadne a váš drobec bude aj bez vás spokojný. Avšak dlhé odlúčenie nie je na prospech veci, skôr zneisťuje – dieťa nemá predstavu o čase a keď mu poviete, že sa vrátite o 3 dni, nebude si isté, kedy to je a či teda ešte niekedy prídete naspäť.

Pokiaľ však zistíte, že vaše dieťatko pripravené na odlúčenie nie je, po vašom odchode usedavo plače, pri odchode ho neviete zo seba „odtrhnúť“ – netreba to siliť za každú cenu. Svoju nepripravenosť na odlúčenie vám dáva jasne najavo a to, že u milej susedky alebo následne v škôlke prestane po čase plakať, nemusí znamenať, že sa upokojilo. Možno len prestalo navonok prejavovať emócie, dostalo sa do akého si stuhnutia, ale prežívanie vo vnútri pokračuje a obvykle spôsobuje u detí značnú neistotu.

Stretajte sa s rovesníkmi

Je dobré, pokiaľ dieťa prichádza do kontaktu s približne rovnako starými deťmi, mohlo si trénovať vychádzanie s nimi, schopnosť podeliť sa, prípadne spoločne sa hrať (spoločnej – kooperatívnej hre sa deti začínajú venovať okolo 3. roku).

Dobrým miestom sú detské ihriská alebo spoločenstvo vašich kamarátok s ich detičkami.

Deň otvorených dverí v MŠ

Hovorte s deťmi o škôlke –  v reálnom duchu, že sú tam pani učiteľky a detičky, chodia na prechádzky, hrajú sa, učia sa nové veci. V rámci prechádzky sa môžete ísť prejsť k areálu škôlky, obzrieť si dvor a  vidieť deti a pani učiteľky.

Ak MŠ poriada deň otvorených dverí, určite to využite, aby sa deti zoznámili s prostredí a reálne videli, čo škôlka znamená.

Aj keď im z toho zrejme nebude úplne jasné, čo ich čaká – je to niečo, čo ich oboznámi s prostredím škôlky, vidia triedy, postieľky, stolíky v triede a vy im k tomu môžete rozprávať, čo tam deti robia.

Fyzická náročnosť

Deti po nástupe do škôlky bývajú viac unavené. Rýchlo vyčerpajú svoje zdroje energie, pretože deň v škôlke je pre nich spočiatku veľmi únavný. Niekedy môžu byť podráždené a reagovať inak, než ste boli doteraz zvyknutí.

Preto v prvých dňoch pobytu v škôlke neplánujte už žiadne väčšia aktivity, ako napr. nákupy, návštevy. Radšej sa s drobcom porozprávajte o jeho nových zážitkoch a doprajte mu oddych.

Nestrašiť

V niektorých rodinách sa pred vstupom do škôlky – keď sú deti vo svojich 3-4 rokoch prirodzene vzdorovité, objavia aj vety typu „veď počkaj, v škôlke ťa naučia“, „keď nebudeš poslúchať, pôjdeš do škôlky“, „v škôlke sa s tebou nikto maznať nebude a budeš musieť jesť, čo ti dajú“.

Áno, niekedy sme zúfalí a už nevieme ako v konkrétnej situácii ďalej, tak vypustíme aj podobnú perlu …

Skúsme však mať na pamäti, že dieťa si uchová každú takúto poznámku vo svojej bystrej hlávke a môže sa nám to vrátiť ako bumerang.

Dieťa môže mať naozaj strach, čo sa to tam bude diať a môže si naše výroky spojiť s tým, že škôlka je vlastne za trest a je to niečo zlé.

Veľa úspechov pri príprave na túto významnú udalosť!

Čo obliecť dieťatku do materskej školy

Možno banálna otázka, no veľa mamičiek, najmä tých, ktorých deti práve nastupujú do škôlky, sa nad tým, čo zbaliť do škôlkárskeho ruksačiku zamýšľa.

„Deti by mali chodiť do MŠ  primerane oblečené pre pobyt vnútri škôlky, ako aj na pobyt vonku vzhľadom na počasie. Prosíme rodičov aby deti nosili odev v ktorom sa budú cítiť nielen pohodlne, ale i budú schopné sa samy obliecť a vyzliecť, aby sme spoločne v maximálnej miere podporovali ich samostatnosť. Nezabúdajte, že pri činnostiach v materskej škole sa deti môžu občas aj zašpiniť, prispôsobte tomu prosím oblečenie dieťaťa, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom.“

Čo to teda znamená – obliecť primerane

Každá mama (prepáčte, ale nakupovanie šatičiek a výber oblečenia je asi skôr ženská záležitosť) sa asi teší, keď je jej dieťatko pekne vyobliekané. Čo sa MŠ týka, je to síce pekné, keď do šatne ráno vkráča malá slečna v sukienočke, bielom tričku, krásnych pančuškách, alebo malý princ v elegantnom ohoze. Na záver dňa to elegantné oblečko asi tak elegantne vyzerať nebude. No, ibaže slečna a malý princ sedeli celý deň na stoličke a na spolužiakov sa pozerali len z diaľky 🙂

Za normálnych okolností sú ale deti väčšinu času v pohybe, často sa hrajú na koberci na dlážke, počas pobytu na školskom dvore zvyčajne pracujú v piesku, alebo sa hrajú na koníky na tráve – takže zelené kolienka budú zaručene.

Naše odporúčanie: neobliekajte deťom také veci, ktorých znečistenie alebo zničenie by vám bolo ľúto (a aj ľúto deťom). Treba rátať s fľakmi od farieb, tušu, trávy, s vyšúchanými kolienkami na tepláčikoch či pančuškách. Pokiaľ vás oblečenie stálo veľa peňazí, alebo ho chcete zachovať pre mladšieho súrodenca, tak ho radšej do škôlky nepoužívajte.

Koľko čoho by dieťa malo mať v materskej škole

V škôlkach býva zvyčajne dosť teplo – teda aspoň moja skúsenosť je taká, vždy bolo vo vnútri oveľa teplejšie než sme boli zvyknutí mať doma. Treba si tento fakt overiť a podľa toho dieťatko obliekať – aby sa zbytočne neprehrievalo alebo mu nebolo zima.

Oblečte dieťatku to, v čom sa cíti pohodlne, oblečenie by ho nemalo „omínať“  – tesné nohavice v páse, padajúce ramienka na šatovej sukni … A zo všetkého pripravte náhradnú hromádku do skrinky.

Zvyčajne sú to:

• tenké tepláčiky – nohavice na traky nemusia byť vždy tie najvhodnejšie, pokiaľ má dieťa problém sa samo pozapínať
• tričko (krátky/dlhý rukáv podľa ročného obdobia)
• svetrík/mikina (dieťa použije podľa potreby)
• u dievčat – ak radi nosia – sukničku alebo šatovú sukňu (vyhnete sa odhaleným krížom)
• pančuchy alebo legíny – u chlapcov (najmä menších, ktorí môžu mať problém s obliekaním príliš veľkého počtu vrstiev oblečenia, bolo výhodné, keď na pančuškách mali vo vnútri natiahnuté len kraťasy – tie potom ľahko stiahli pri prezliekaní sa „na von“ a zároveň im vo vnútri nebolo tak teplo, ako keby na sebe mali aj pančušky, aj tepláky.)

Do náhradnej sady patria aj nohavičky, trenky či slipky, ponožky a pančušky. U menších škôlkarov aj náhradné papučky – ak sa stane nehoda, tak okrem spodného prádla treba prezuť aj papučky.

Prezuvky a obuv do materskej školy

Prezuvky treba vyberať dobre nielen s ohľadom na veľkosť, ale aj funkčnosť. Niekedy v snahe o to, aby dieťaťu papučky vydržali čo najdlhšie, dostane papuče o číslo väčšie. To skôr zaváňa rizikom úrazu. Určite nerátajte s tým, že vášmu drobcovi jedny prezuvky vydržia celý rok.

Čo sa týka modelov, v ktorých detičky v škôlke chodia:

Veľmi často vidno „rakovské“ papučky alebo sandáliky alebo iné ortopedické sandálky. Vždy je vhodné vyberať model s pevnou pätou, nie šľapky. Občas tiež vidno papučky, ktoré síce majú pevnú pätu, alebo rýchlo sa „zošľapú“ a deťom sa dostáva noha do nevhodnej polohy. Ak zbadáte niečo podobné, papučky treba vymeniť.

Obuv na vonkajšok by tiež mala byť taká, že vám jej nebude ľúto. Ako som už písala vyššie, deti aj vonku trávia veľa času na tráve,  na zemi, prípadne vozením sa na odrážadlách – najmä tieto dajú topánkam zabrať, keď deti brzdia špičkami topánok … Naša šikovnica svojho času takto odrovnala tri páry za mesiac. Potom je celkom fajn dať dieťaťu do skrinky okrem náhradnej sady oblečenia aj náhradné tenisky a vysvetliť mu, že si ich má obuť, keď pôjdu na dvor.

V daždivých dňoch je fajn, pokiaľ dieťa príde do  MŠ v gumáčikoch, prípadne mu ich zabalíte so sebou. Niekedy deti chodia v miernom daždi na prechádzku a mali by mať istotu, že im topánky nepremoknú. A pre istotu treba mať v skrinke spomínané náhradné ponožky.

Pyžamo a veci na telocvik

Pyžamko by malo byť pohodlné, niektoré z obľúbených, ktoré dieťatko má. Niekto má radšej froté, niekto flanelové, niekedy dievčatká radi ukážu peknú nočnú košieľku. Zase – malo by dieťatku byt pohodlné, niekedy si deti vezmú aj ponožky na spanie.

Telocvik je zase špecifikom v triede predškolákov, takže by deti majú svoje vrecúško s úborom a pri cvičení sa prezliekajú. Opäť – tepláčiky a tričko.

Možno sa vám zdá priveľa „súprav“ tepláčikov a tričiek, ktoré by dieťatko malo mať v škôlke, ale je to len vec zvyku. Po čase uvidíte, čo sa vám osvedčilo a čo nie. Koľko toho reálne vás drobec bude potrebovať.

Čo by mal budúci prvák ovládať?

Dieťa v predškolskom veku si najlepšie zapamätá to, čo vidí, počuje, ohmatá, či ochutná a vyskúša samo. Darmo by sme mu vysvetľovali teóriu, ako si zaviazať šnúrky, kým ich nezačne samé splietať od neúspešných uzlov až po prvú nerovnomernú mašličku. Niektoré deti to dokážu ešte oveľa skôr, ako nastúpia do školských lavíc, iné sa to učia „za chodu.“ Zopár vecí by už ale mali ovládať, aby mohli odštartovať úspešne nástup do školy. Tie budú základom nielen školského vzdelávania, ale aj prekonania počiatočných stresov z nových vecí i prostredia.

Vedieť sa identifikovať

Poznať svoje krstné meno a priezvisko je v tomto veku už prirodzené. Ideálne je, ak prvák ovláda aj adresu svojho bydliska. Pre prípad, keby sa niekde zatúlal je dobré, ak vie vymenovať oporné body v okolí bydliska, ako napríklad budovy alebo park. Mal by dokázať vymenovať členov rodiny a vedieť, akú prácu vykonávajú.

Jazyk

Jazýček, i keď malý, v tomto veku by už mal byť dostatočne obratný na plynulé vyjadrovanie sa a správne vyslovovanie všetkých hlások. Prvák by mal mať vo svojom repertoári niekoľko pesničiek a básničiek, rozumieť ich obsahu a vedieť ich naspamäť. Základná slovná zásoba v materinskom jazyku je pre štart do prvého ročníka nevyhnutná.

Zručnosti
Samostatne sa obliecť, obuť sa, pozapínať gombíky a zapnúť zips. Toto sú jednoduché úkony, ktoré by už prváčik mal ovládať. Môže tak predísť stresu, ktorý by mu mohlo spôsobiť zistenie, že v šatni zostal posledný a ešte stále nie úplne nachystaný na prechádzku.

Kreslenie

Detské omaľovánky sú ideálnou pomôckou, aby sa dieťa naučilo nevychádzať z línii. Kresliť by už malo prvé postavičky so všetkými základnými znakmi, vedieť vystrihnúť jednoduchý tvar, pomenovať názvy základných geometrických tvarov a vedieť ich aj primerane nakresliť.

Prvé vedomosti

Budúci prváčik už väčšinou pozná znaky jednotlivých ročných období a dokáže rozoznávať časové označenie častí dňa. Rozozná už základné farby a vie napočítať do desať. Vymenovať zvieratká a niektoré rastliny – to je už tiež vo väčšine prípadov samozrejmosťou.

Orientácia v priestore

Určenie smeru – hore, dole, doľava, doprava, vedieť sa orientovať v priestore, a ovládať, kde je „vpredu“ a„vzadu“. Dieťa by si malo osvojovať aj základné pravidlá správania sa chodca v cestnej premávke, signály a dopravné značky kvôli svojej bezpečnosti.

Slušné správanie
Dieťa prichádza z materskej školy do sveta veľkých školákov, no často si so sebou prinesie aj detské zlozvyky, ktoré by mali z jeho správania čo najskôr vymiznúť. Učiteľ nemôže neustále upozorňovať prváka na to, aby sa na stoličke nepohojdával, necmúľal si prsty, či neohrýzal si nechty. Pozdravy pri príchode, odchode a odzdravenie patrí tiež do „základného balíčka“, ktorým musí byť malý školák vyzbrojený. A taktiež by už mal vedieť vyjadriť svoje myšlienky a názory. Samozrejme, primerane veku.

Hygienické návyky

Stane sa, že prvákovi ešte „ujde“, ale nemalo by sa to už stávať často a je to skôr ojedinelé. Dôležité je, aby do školy nastúpilo dieťa už s osvojenými základnými hygienickými návykmi, ako používať WC a že po každom jeho použití si musí umyť ruky. Pri obedovaní by mal ovládať použitie príboru a jesť samostatne.

Dobré základy

Všetko, čo v živote potrebujeme vedieť, sme sa vraj naučili v materskej škole. Pozdraviť sa, umyť sa, jesť, piť, byť slušnými a tolerantnými voči iným… Na dobrých základoch sa stavia omnoho jednoduchšie. Venujte preto svojim deťom čas a energiu ešte pred nástupom na základnú školu, aby ste sa neskôr nemuseli vracať opäť k budovaniu silnejších základov.

DEKLARÁCIA PRÁV DIEŤAŤA

Deklarácia práv dieťaťa bola prijatá OSN 20.XI.1959.

1. Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu, postavenia.
Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v tejto deklarácii. Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského, alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.

2. Právo na zdravý duševný a telesný vývoj.
Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.

3. Právo na meno a štátnu príslušnosť.
Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.

4. Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby.
Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom. Dieťa má mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.

5. Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí.
Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho stav.

6. Právo na lásku, porozumenie, starostlivosť.
Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty; s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je žiaduce, aby štát poskytoval finančnú a inú pomoc na výživu mnohodetným rodinám.

7. Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie.
Dieťa má nárok na vzdelávanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.
Tí, čo sú zodpovední za vzdelávanie a výchovu dieťaťa, majú sa riadiť ozajstnými záujmami dieťaťa; túto zodpovednosť majú predovšetkým jeho rodičia. Dieťa má mať možnosti pre hru a zotavenie, ktoré majú sledovať tie isté zámery ako vzdelávanie; spoločnosť a úrady majú podporovať úsilie využívať toto právo.

8. Právo na prednostnú ochranu a pomoc
Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými, ktorým sa poskytne ochrana a pomoc.

9. Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním.
Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného minimálneho veku; v nijakom prípade mu nemožno dovoliť alebo ho nútiť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia alebo vzdelávania, alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu.

10. Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva.
Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duchu porozumenia, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.