Archive for September, 2011

Osobnosť dieťaťa sa začína rozvíjať v predškolskom veku, tzn. medzi tretím a šiestym rokom. V tomto období sa formujú základy osobnosti. Deti začínajú kontrolovať a cieľavedome ovplyvňovať vlastné správanie a stávajú sa samostatnými.

Toto obdobie je tiež spojené s nástupom do materskej školy. Deti sú vystavené celkom novým podnetom, ktoré ovplyvňujú rozvoj ich osobnosti – vytvára si pozitívny obraz o sebe, o svojich možnostiach a schopnostiach alebo nadväzuje kontakty s ostatnými deťmi či dospelými. Na nástup do materskej školy by mali rodičia svoje dieťa postupne pripravovať, aby sa tak ich potomok lepšie začlenil do kolektívu a ľahšie si zvykol na nové prostredie.

V predškolskom veku dochádza k fyzickému rastu dieťaťa, rozvoju jeho pohybových funkcií. Tiež sa deti učia poznávacím schopnostiam, vyvíjajú sa v citovej oblasti a osvojujú si spoločenské schopnosti.

Predškolský vek sa končí vstupom dieťaťa do školy.

Telesný vývoj

V predškolskom veku dochádza k rozvoju telesnej konštrukcie dieťaťa. Ide o výrazný rast do výšky (ročne 5 – 6 cm) a priberanie na váhe (2 – 3 kg ročne). Týmto rastom deti strácajú typickú bacuľatosť.

Pohybové funkcie sa zdokonaľujú – deti vedome ovládajú svoje pohyby. Zdokonaľuje sa jemná motorika, ktorá učí deti zručnosti pri každodenných činnostiach, napr. rozopínaní aj zapínaní väčších gombíkov, zaobchádzaní s lyžičkou, obliekaní, obúvaní topánok a ďalšom. Učia sa zaobchádzať s predmetmi dennej potreby a rozvíjajú nové schopnosti – zaobchádzajú s nožnicami (nutnosť dbať na bezpečnosť – nenechávať dieťa s nožnicami bez dozoru a používať iba nožnice s okrúhlou špičkou), kreslia, maľujú…

Vnímanie

Dieťa v predškolskom veku vníma svoje okolie veľmi intenzívne, každú situáciu prežíva aktívne a celou bytosťou. Z tohto dôvodu sa nemôžeme diviť, že sa ľahko unaví alebo sa ťažko dlhší čas sústredí. V tomto veku deti ešte nemajú vyhranené záujmy, preto sa pre vec ľahko nadchnú a po krátkom čas ich záujem už opadá.

Pamäť

Kapacita pamäti sa deťom v predškolskom veku rozširuje. Hlavná časť kapacity spadá pod tzv. krátkodobú pamäť, ktorá umožňuje vybavovať si zážitky s krátkym časovým odstupom – v rámci dní a týždňov. Dochádza zároveň k rozvoju tzv. dlhodobej pamäti, ktorá pomáha uchovávať zážitky na dlhšie časové obdobie – v rámci niekoľkých mesiacov či natrvalo.

Fantázia

Predškolský vek je obdobie intenzívneho rozvoja fantázie, ktorú deti používajú nielen pri hrách, ale aj v každodennom živote. Deti medzi 3. – 4. rokom pri hraní oživujú najrôznejšie predmety, napr. ožíva obľúbená hračka alebo sa objavujú škriatkovia, víly a pod.

Myslenie

Deti medzi tretím a šiestym rokom zaznamenávajú veľký pokrok v rôznych formách myslenia. Začínajú mať svoj názor, svoj pohľad na okolitý svet. Celkovo je však myslenie stále nekoordinované a útržkovité.

Hra

Hrou deti v predškolskom veku trávia väčšinu času. Hranie podporuje fantáziu, dodáva dieťaťu citové uspokojenie a všestranne dieťa rozvíja.

Detská reč

Najprv sa deti učia spoznávať osoby, predmety a činnosti, neskôr sa učia tieto aj pomenovávať. Najskôr deti slovám rozumejú, ale ešte ich aktívne nepoužívajú. Potom si osvoja jednotlivé slová a začnú ich v komunikácii samy používať.

Dieťa 3 – 4 roky

Rozumový vývoj

Asi vo veku 3 – 3,5 roka vie dieťa povedať svoje meno a mená svojich blízkych. Pozná už viac ako 1 000 slov. Správne radí slová vo vete a začína tvoriť súvetia. V necelom štvrtom roku spamäti hovorí jednoduché básničky.

Dieťa by malo vedieť:
  • pomenovať svojich blízkych, spoznať zvieratá, činnosti,
  • vyjadriť svoje potreby a priania,
  • vedieť riekanky, najprv s druhou osobou, postupne samo,
  • sústrediť sa na krátky text,
  • rozlišovať rôzne zvuky,
  • umiestniť predmety (v, na, do),
  • dávať tvary do zhodných otvorov.
Telesný vývoj

Dieťa potrebuje dostatok telesnej aktivity a každodenný pobyt vonku (záleží na počasí).

Dieťa by malo vedieť:
  • zvládnuť plynulú chôdzu so správnymi pohybmi rúk,
  • pri chôdzi prekračovať nízke prekážky,
  • vyhýbať sa prekážkam,
  • správne držať a používať lyžicu a hrnček.
Rodičia by mali viesť dieťa:
  • k hygienickým návykom pri umývaní a utieraní,
  • správne používať WC,
  • používať vreckovku, dávať ruku pri kašli pred pusu,
  • obliekať a vyzliekať, ukladať odev a topánky na určené miesta,
  • obuť a vyzuť topánky,
  • upratovať hračky.
Mravný a citový vývoj
Rodičia by mali:
  • podporovať samostatnosť,
  • podporovať radosť, chváliť, pri neúspechu povzbudzovať,
  • učiť základné pravidlá správania (neubližovať, nadväzovať kontakt s deťmi) a zdvorilostné návyky (poďakovať, pozdrav…)
  • upozorňovať na bezpečnosť (pri prechádzaní cez cestu, cudzie psy, neznámi ľudia…)
Výtvarný prejav

Rodičia by mali dieťa tiež viesť k výtvarnej činnosti, rozvíjať detskú predstavivosť a fantáziu. Dôležité je nezasahovať do „diela“ dieťaťa, len jemne upozorniť a podporovať individualitu výtvarného prejavu. Tiež je potrebné sledovať a opravovať správne držanie tela pri práci pri stole, správne uchopenie písacích potrieb.

Dieťa by malo vedieť:
  • spontánne kresliť,
  • vedieť povedať, čo nakreslilo,
  • pracovať s pastelkou, fixkou, štetcom a farbou, kriedami, plastelínou.

 

Dieťa 4 – 5 rokov

Rozumový rozvoj

Rečový prejav by mal byť gramaticky správny. Stále presnejšie spoznáva farby. Vo väčšej miere začína používať „šikovnejšiu“ ruku. Ak dieťa zjavne dáva prednosť ľavej ruke, nezasahujeme do prirodzeného vývoja a dieťa neprecvičujeme! Vie 1 500 – 2 000 slov. Používa stále viac prídavné mená a slovesá. Vo výslovnosti ešte môžu pretrvávať niektoré nepresnosti.

Dieťa by malo vedieť:
  • poznať svoje meno a priezvisko, vek a svoje bydlisko,
  • poznať mená kamarátov,
  • poznať základné pravidlá správania na ulici a vedieť správne reagovať na červený a zelený signál semaforu,
  • pojmy – pred, za, nad, vedľa, medzi,
  • samostatne splniť jednoduchú úlohu,
  • rozlišovať kladné a záporné vlastnosti postáv,
  • poznať tvary – kruh, štvorec, trojuholník.
Telesný vývoj

Dieťa potrebuje dostatok pohybovej aktivity. Rodičia by mali viesť dieťa k správnemu držaniu tela, zdokonaľovaniu behu, skoku, hádzaniu a lezeniu. Potrebný je aj každodenný pobyt vonku.

Dieťa by malo vedieť:
  • chodiť po schodoch bez držania, striedať nohy,
  • skoky na mieste znožmo,
  • preskočiť nízku prekážku z miesta aj pri behu,
  • gúľať loptou k danému cieľu, vyhadzovať loptu do výšky, hádzať loptu do koša,
  • stoj na jednej nohe (stačí krátko),
  • chodiť vyrovnane a plynulo so správnymi pohybmi rúk.
Pracovný rozvoj
Dieťa by malo vedieť:
  • samo používať vreckovku,
  • obuť a vyzuť topánky,
  • zložiť a uložiť oblečenie a topánky na určené miesto.
Mravný a citový vývoj
  • viesť deti k zdvorilému správaniu k ostatným deťom aj dospelým,
  • odstraňovať sebeckosť detí,
  • usilovať sa o samostatnosť, opatrnosť, nebojácnosť, ohľaduplnosť, vytrvalosť a rozhodnosť pri rôznych činnostiach.
Dieťa by malo vedieť:
  • dodržiavať pravidlá správania,
  • dohodnúť sa s ostatnými,
  • povedať vlastnú potrebu, prianie,
  • o niečo požiadať,
  • udržiavať poriadok vo veciach, najmä hračkách.
Výtvarný prejav
Dieťa by malo vedieť:
  • kresliť podľa svojej voľby aj podľa zadania,
  • nanášať farbu pri maľovaní,
  • kresliť, maľovať cez celú plochu papiera.

 

 

Dieťa 5 – 6 rokov

Toto obdobie je pre dieťa obdobím prípravy na prácu v škole. Rozvíja sa po stránke rozumovej, pracovnej, mravnej, telesnej a estetickej. Príprava je dôležitá pre prácu v škole. Pre vstup do školy sú dané kritériá, ktoré musí dieťa zvládnuť. Je to súbor požiadaviek v oblasti telesnej, duševnej a sociálnej – tzv. školská zrelosť – tú posudzuje psychológ. Pokiaľ usúdi, že dieťa nebude zvládať požiadavky kladené naň v škole, odporučí rodičom odklad školskej dochádzky.

Rozumový rozvoj

Mohutne sa rozvíja vnímanie, predstavy, obrazotvornosť, myslenie, pamäť, pozornosť – tzv. poznávacie procesy. Tiež sa rozvíjajú jednoduché myšlienkové procesy ako triedenie či porovnávanie. Dieťa rozvíja slovnú zásobu, zlepšuje svoje vyjadrovanie, gramatickú a artikulačnú správnosť reči. Dokáže spontánne počítať (do 10), pomenuje predmety okolo seba a zároveň vie, na čo sú a na čo sa používajú. Vie okolo 3 000 slov. Prevažne zvláda správnu výslovnosť väčšiny hlások, u niektorých detí pretrváva nesprávna výslovnosť sykaviek (c, s, z, č, š, ž) a vibrantov (r, r).

Dieťa by malo vedieť:
  • poznať svoje celé meno, vek, adresu,
  • vymenovať najbližších členov svojej rodiny a vedieť, kde pracujú,
  • poznať cestu z domova do MŠ a späť, do obchodu, k lekárovi,
  • správne reagovať na svetelné signály, poznať základné pravidlá správania na ulici (rozhliadnuť sa, nezdržiavať sa na vozovke),
  • samostatne a tvorivo využívať rôzne hračky,
  • určiť materiál (plast, drevo, kov),
  • rozlíšiť jedlá zdravé a nezdravé,
  • poznať a pomenovať farby,
  • rozoznať a pomenovať kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník,
  • pomenovať časové obdobia (ráno, predpoludnie, obed, popoludnie, večer, deň, noc), pojmy včera, dnes a zajtra si postupne osvojovať a rozoznať ročné obdobia (jar, leto, jeseň, zima),
  • poznať a pomenovať domáce a hospodárske zvieratá, ich mláďatá,
  • čistiť si správne zuby,
  • rozlišovať pravú a ľavú stranu.
Jazykový prejav

Koncom predškolského obdobia má byť dieťa schopné súvisle, správne a zrozumiteľne sa vyjadrovať a dohodnúť sa s deťmi aj s dospelými. Je potrebné venovať pozornosť a starostlivosť správnej výslovnosti a výraznosti reči, v spolupráci s logopédom. Rodičia by sa mali usilovať o to, aby dieťa dosiahlo pred vstupom do ZŠ správnu výslovnosť všetkých hlások.

Dieťa by malo vedieť:
  • nadviazať rečový kontakt s deťmi a dospelými,
  • vedieť rozkladať slová na slabiky,
  • vytvoriť opaky – protiklady a zdrobneniny,
  • predniesť 6 – 8 riekaniek a využívať ich pri hrách,
  • predniesť básničku,
  • rozprávať vlastný zážitok.
Telesný vývoj
Dieťa by malo vedieť:
  • zvládnuť chôdzu so správnym držaním tela,
  • prekračovať prekážky, vyhýbať sa prekážkam,
  • stoj na jednej nohe,
  • striedať beh a chôdzu,
  • skoky znožmo,
  • skok do výšky z miesta aj s rozbehom,
  • vyhadzovať loptu do výšky pravou, ľavou i oboma rukami na cieľ a do diaľky horným oblúkom,
  • hádzanie loptou na zem s chytaním.
Pracovný vývoj

Úlohou rodičov je rozvíjať pracovnú aktivitu, zručnosť a fantáziu pri práci s rôznym materiálom. Zároveň by mali podporovať vôľu, cieľavedomosť a sústredenosť svojho dieťaťa.

Dieťa by malo vedieť:
  • samo sa umyť, učesať, používať WC, toaletný papier,
  • používať vreckovku,
  • obliecť sa a vyzliecť, zapínať a rozopínať odev, skladať a ukladať oblečenie,
  • obuť a vyzuť topánky, zaviazať šnúrky,
  • používať celý príbor.
Mravný a citový vývoj

Je potrebné, aby si dieťa osvojilo prvky morálky a dokázalo žiť v spoločnosti druhých. Malo by mať predstavy o žiaducom a nežiaducom správaní.
Mravnú výchovu radíme do 2 okruhov.
1. okruh – vzťah dieťaťa k vlastnej osobe – úlohou je samostatnosť dieťaťa v samoobslužných činnostiach a rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho smelosť v spoločenskom styku.
2. okruh – vzťah k druhým a kolektívu, utváranie charakterových vlastností – podporovať nadväzovanie kontaktov detí s ich vrstovníkmi, rozvíjať schopnosť vzájomnej spolupráce.
Dodržiavať pravidlá kolektívneho správania.

Dieťa by malo vedieť:
  • samostatne splniť aj náročnejšiu úlohu,
  • prejavovať pri rôznych činnostiach samostatnosť, rozhodnosť, nebojácnosť a čestnosť,
  • zdvorilé správanie a vystupovanie (pozdraviť, privítať sa, rozlúčiť sa, blahoželať),
  • udržiavať poriadok vo vlastných veciach, upratovať hračky.
 
Výtvarný prejav
Dieťa by malo vedieť:
  • znázorniť rysy ľudskej povahy,
  • kresliť plynulým pohybom bez kŕčovitosti,
  • oblúčiky obrátené hore a dole, vlnovky, ležaté osmičky,
  • detailnejšie znázorniť prostredie a dej.

 

Pohyb dieťaťa v predškolskom veku

Pohyb dieťaťu spôsobuje radosť, pretože túži po činnosti. Pohybom dieťa skúša svoju odolnosť, vytrvalosť a obratnosť. Dieťa v predškolskom veku je aktívne, rado behá, skáče, hádže loptou, hojdá sa a pod.

Ak chceme dieťa upokojiť, aby nerobilo nadmerné a rušivé pohyby, nemusíme ho obmedzovať, napomínať či trestať, ale nenápadne prevedieme jeho činnosť. Napr. poprosíme dieťa, aby nám niečo podalo, s niečím pomohlo a pod.

Pre dieťa je tiež dôležitý pobyt vonku – najmenej 2 hodiny (keď je priaznivé počasie). Von dieťa nepôjde, ak je vonku mráz pod −10 °C, prudký dážď, víchrica, eventuálne smog.

Vonku (na záhrade, v lese…) sa zdokonaľuje pohybová koordinácia trupu a končatín. Dieťaťu necháme dostatok voľnosti a možností na chôdzu, beh, preliezanie, skákanie, hádzanie loptou, jazdu na odrážadle, neskôr na kolobežke a bicykli.

Návšteva psychológa s dieťaťom sa dnes už nepovažuje za hanbu, práve naopak, ide o dôležitý krok k riešeniu istých problémov, s ktorými si rodičia nevedia sami poradiť. Na psychológa by sa mali s dôverou obrátiť vtedy, keď majú pochybnosti či vývin ich dieťaťa prebieha primerane, alebo zápolia s ťažkosťami dieťaťa pri učení doma a škole, častým dôvodom býva jeho správanie, ako vzdorovitosť, úzkostlivosť, problémy pri nadväzovaní sociálnych vzťahov medzi rovesníkmi, alebo pri zvládaní rôznych výchovných aspektov.

Psychológ „strašiakom“?

Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. A keď sa už rozhodnú navštíviť d dieťaťom psychológa, tak ho na to dostatočne nepripravia, väčšinou mu nič nepovedia a v tom „lepšom“ prípade mu len oznámia, že sú objednaní k doktorovi. Pritom je známe, že u detí už slovo „doktor“ vyvoláva pocit strachu, neistoty až stresu, a to potom znemožňuje psychológovi nadviazať s dieťaťom rozhovor

v priateľskej atmosfére a priviesť ho k požadovanej spolupráci. Dieťa sa tak aktívne nezúčastní na určení cieľov terapie, ktorá zlyháva už na začiatku. Preto musí rodič svoje dieťa, primerane k jeho rozumovým schopnostiam, informovať o všetkom podstatnom v jeho budúceho terapeutického vzťahu so psychológom, ktorého nesmie prezentovať ako „strašiaka“, ale skôr ako „dobrého uja či tetu“, ktorý(á) sa chce s dieťaťom len porozprávať.

Dôvody návštevy

Detského psychológa treba navštíviť predovšetkým vtedy, keď u dieťaťa zistíte oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty, pri problémoch s učením či pozornosťou (ADHD), v správaní (neprimeraný hnev, poruchy príjmu potravy, nočné pomočovanie), pri výraznom zhoršení prospechu v škole, v období smútku, plačlivosti alebo depresie. Za odborníkom treba nevyhnutne ísť aj keď sa dieťa začne izolovať od kolektívu, stiahne sa do seba, ak sa stane obeťou, svedkom či páchateľom šikanovania, pri znížení záujmu o obľúbené aktivity, nadmernom agresívnom správaní (kopanie, hryzenie…), náhlej zmene chuti do jedla, nespavosti, resp. nadmernej spavosti, záškoláctve a útekoch z domu, náhlych zmenách nálad, keď sa často sťažuje na bolesti hlavy, brucha apod., a pritom lekár ochorenie vylúčil. Zvlášť treba dieťa vrátane dospievajúceho zveriť do rúk psychológa pri prejavení znakov požívania alkoholu, drog a iných psychoaktívnych látok, pri problémoch s vyrovnávaní sa so životnými zmenami, napr. rozvode rodičov, pri úmrtí v rodine a strate blízkej osoby a napokon, pri sexuálnom, fyzickom či emocionálnom zneužití a ich traumatických udalostiach.

Za dvermi ambulancie

Pomerne častým dôvodom návštevy psychológa býva vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa pred nástupom do prvého ročníka základnej školy. Podnetom pre rodičov je napr. podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivita, sťažená adaptácia na cudzie prostredie a neznámych ľudí, výrazné citové naviazanie na matku, nesamostatnosť či hravosť. No nech už je príčina akákoľvek, pomocou psychologického vyšetrenia sa rodičia dozvedia objektívne zhodnotenie daností dieťaťa, na základe ktorých ho môžu pripraviť na vstup do školy. Môže sa tiež stať, že na absolvovaní takéhoto vyšetrenia majú záujem i súkromné, špeciálne či jazykové základné školy. Vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa prebieha v civilne zariadenej ambulancii, vždy v dopoludňajších, teda v čase školského vyučovania a s každým dieťaťom individuálne, bez prítomnosti rodičov. Psychológ tak okrem iného zistí schopnosť dieťaťa ostať pracovať s cudzou osobou, čiže ide o tzv. citovú zrelosť. Na kompletné vyšetrenie sú potrebné dva dni. V prvý deň sa psychológ od niektorého z rodičov oboznámi s anamnézou, napr. údajmi okolo pôrodu, raným vývinom dieťaťa, prekonaných závažných ochoreniach, úrazoch atď.

Prostredníctvom asi 60 minútového testu zameraného na všeobecné rozumové schopnosti zisťuje, ktoré úlohy sú pre dieťa zaujímavé (hádanky, dopĺňanie nedokončených obrázkov, skladačky), mentálny vek, IQ, pamäťové schopnosti, napr. či má lepšiu zrakovú alebo sluchovú pamäť, logické myslenie, zrakovo motorickú koordináciu, pozornosť, praktický úsudok, reakciu na časový stres a neúspech, osobné tempo atď.

Na druhý deň sa robia testy zameraná na zistenie zrelosti na výučbu čítania, písania a matematiky. Na základe výsledkov testov psychológ rodičom poradí s výberom školy i mimoškolskej činnosti pre ich dieťa. Rodičia, samozrejme, sú vždy veľmi zvedaví na výsledky psychotestov a obsah terapeutických stretnutí a chcú všetko vedieť od najmenších podrobností. Lenže… psychológ musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa, preto im musí vysvetliť ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými vyšetrením či liečbou dieťaťa, pričom tu významnú úlohu zohrá dôvera rodičov ku psychológovi. Len tak môže byť terapia dieťaťa úspešná.